Však to poznáte, že? Bolo to veľmi hektické obdobie… pomaly dva a pol roka sedieť doma… žiadny hokej, žiadny futbal… ani pivo, ani koncert… a to nekonečné testovanie… Neviem ako Vy, ale nás to pomaly a isto zabíjalo, boli sme bez energie, bez života a človek predsa žije preto, aby mal zo života radosť, však???
Takže tak to nejako bolo, počas corony, ale len dovtedy, kým moja aj kamarátova žena nedostali bláznivý nápad. Že aký??? Nuž na začiatku bolo slovo, ale potom prišli aj skutky… kúpili nám gitary, mne – ja sa volám Pišta a Stanovi – to je môj kamarát a povedali nám: „ Tak už dosť smútku naši „malí – veľkí“ chlapci, tu máte hračky a hrajte sa!“
Takže tak sme začínali … jednoducho sme to skúsili, aj keď veľmi rýchlo sme prišli nato, že zahrať si Def Leppard, Scorpions, alebo Helloween je síce fajn, ale prečo by sme ich mali hrať (sedieť pri počítači, učiť sa gitarové sóla… basu.. atď) , keď v dnešnej dobe človek zapne Youtube, či vloží USB do počítača a pustí si originál??? Veď originál bude stále originál, či??? A hrať si ľudovky typu „Ivanku, Ivanku „… „ Včera mi slunečko svietilo“… alebo Čardáš dvoch sŕdc od Karola Duchoňa, tak to fakt nie je naša krvná skupina. Že prečo? Lebo zas, keď chceme počuť úžasný spev Karola Duchoňa, tak si predsa pustíme originál, dáme pár pív (možno aj zápražku) a sme „happy“, lebo Karol Duchoň v originály je úžasný, je len jeden a nenapodobniteľný.
A tak po určitom čase nás napadlo, že budeme robiť vlastné pesničky. A verte mi, toto nás začalo baviť. A???..no skúsili sme to a urobili sme ich asi tridsať … skladali sme, textovali sme, smiali sa, pili pivo (aj zápražku)… „sedeli sme na konári a bolo nám fajn“ … to bolo srandy a zábavy (a toho vypitého piva… jóóój).
Ja osobne neverím na náhody ale pravda je, že po určitom čase zas jedna zaúradovala, alebo to boli zas naše manželky??? Ide o to, že spolu s našimi kamarátmi nás začali presviedčať, aby sme to pustili von…, kde???.. nuž do éteru – na net. Takže pri všetkej skromnosti a pokore, akú v sebe nosíme budeme pomaly púšťať na net pesničku, za pesničkou… jednu po druhej z tých tridsiatich, ktoré máme hotové, s tým, že sa to možno niekomu bude páčiť. Viem…, možno si fandíme a určite sa nájdu takí, ktorí nás zakopú pod čiernu zem, lebo nám napíšu, že oni to vedia lepšie… že pesničky sa im nepáčia… že žijeme v dobe kamennej…, ale keby sa našlo čo i len pár takých, ktorým sa to bude páčiť, tak nás to poteší a verte mi, že so Stanom pri pive pripijeme na zdravie každého jedného z Vás, komu sa to bude ľúbiť. Len tak mimochodom, mne je jasné, že všetko sa dá nahrať lepšie, že všetko sa dá nahrať kvalitnejšie… my sme to nahrávali doma, … na kolene (po našomu „sami – sobi“)… a ja názor takých poslucháčov, ktorým sa to páčiť nebude pochopím, budem plne rešpektovať ich názor a vkus, no zároveň chcem napísať, že za každým jedným tónom v tých pesničkách sme my, … naše prsty… naša duša… každý jeden tón je odžitý, precítený, je zapitý kvalitným pivom a zasýtený cesnakovou hriankou, … takže každá pesnička je naše dieťa, .. hudba aj text… každá jedna gitarová vyhravka… každý úder do bicích… do bas gitary… je to naše a toto sme my, lebo každý tón sa zrodil v našej hlave… a že sú určite takí, ktorí to vedia lepšia ako my???.. No a čo???? Veď nech!!! A chvála Bohu, nech len sú… nech sme všetci tak trochu muzikanti, lebo hudba spája, unáša nás na vlnách fantázie, dávam našej duši krídla… povzbudí, poteší, rozveselí… a osobne si myslím, že je stále lepšie spievať, ako sa hádať o politike… Takže tak!!!!…zabudol som na niečo???….
aháááááááááá… už to máááám… my sme z Humenného a keď ste si mysleli, že sme len dvaja, tak to je omyl… sme traja… JA MY TY… čiže Pišta, Maja a Stano, alebo Stano, Maja a Pišta …, to záleží na tom, kto nás predstavuje. Keď Stano, tak ten ukáže prstom na seba a povie JA, potom ukáže na nás troch a povie MY a nakoniec ukáže na mňa a povie TY, no z môjho pohľadu to bude práve naopak (aké jednoduché, … chápete , však???).
Takže sme traja… Maja síce nechce s nami piť pivo, ale my ju časom naučíme, lebo tú v Humennom sa lepšie spieva, keď si človek dá pár pív a ešte lepšie, keď pridá aj zápražku… Takže tak!!! JA MY TY , to je naša malá minikapela, … robíme len vlastnú tvorbu, píšeme si sami hudbu aj texty a naša zlatá Maja nám spieva (ja jej pri tom vravím: …“vypi, ta vypi“ … „ ta vypi“ … „zanôtiš lepšie“, ale ona nie a nie… však my to dáme (ona sa polepší) … sme z Humenného a dúfame, že sa Vám naše vlastné pesničky budú páčiť.
